Používanie pesticídov v poľnohospodárskej ale aj v záhradkárskej praxi vyžaduje určité znalosti, ktoré sú v zostručnenej podobe uvedené v nasledujúcom texte. K používaniu pesticídov totiž nemožno pristupovať ľahkovážne a neuvážene, pretože sa jedná o látky, ktoré pri nesprávnom použití môžu vážne poškodiť nielen rastliny, ale aj zdravie človeka, zvierat a kontaminovať okolité prostredie. Mementom nesprávneho zaobchádzania s pesticídmi sú často hromadné otravy a úhyny včelstiev, poškodenie susedných – zasiahnutých plodín, prípady úhynu zveri, rýb a vodných organizmov a pod..

Pesticídy sa v modernej poľnohospodárskej výrobe používajú bežne na reguláciu a likvidáciu najrozmanitejších druhov škodlivých organizmov. Používanie pesticídov má v modernej štruktúre prvovýroby dnes už nenahraditeľnú funkciu, nakoľko účinne a efektívnejšie nahrádza drahú pracovnú silu, ktorá by dnes už účinnosť moderných pesticídov nebola schopná nahradiť (príkladom je prepočet, podľa ktorého napr. 4,5 litra herbicídu nahradí prácu 50-tich pracovníkov odstraňujúcich burinu počas jedného roka). Okrem toho dlhodobé používanie pesticídov spôsobilo elimináciu množstva patogénnych mikroorganizmov, ktoré pred ich zavedením spôsobovali veľké hospodárske škody a aplikácia nechemických metód nebola dostatočne efektívna na ich reguláciu. Prínos pesticídov nebol efektívny iba v poľných podmienkach, ale aj v skladoch, kde najmä eliminácia živočíšnych skladových škodcov priniesla obrovský ekonomický, ale aj humanitný prínos. Z hľadiska prínosu pesticídov je potrebné vyzdvihnúť aj účinnosť insekticídov v mnohých rizikových oblastiach, ktorými sa dosiahlo potlačenie šírenia nebezpečných chorôb človeka, prenášaných hmyzom (napr. malária, spavá nemoc a pod.).

Na základe vyššie uvedených faktov sú pesticídy jednoznačným prínosom pre spoločnosť, no ich pozitíva viedli z historického hľadiska spočiatku k ich idealizácii. Vedľajším a nežiaducim účinkom pesticídov bola venovaná iba malá alebo žiadna pozornosť. Najdôležitejším negatívom pesticídov je ich priama toxicita pre živé organizmy, ako aj kumulácia ich rezíduí, ktoré sa dostávajú do organizmu človeka pri konzumácii chemicky ošetrených produktov. Na základe množstva pokusov sú známe akútne a priame škodlivé účinky, no z dlhodobého hľadiska je kumulatívne pôsobenie pesticídov a ich rezíduí preskúmané málo a dlhodobé následky je ťažko predvídať. Z tohto dôvodu sa súčasná legislatíva postupne zužuje na registráciu pesticídov s nízkou toxicitou a čo možno s najkratšou perzistenciou.

Na začiatku používania pesticídov vznikli medzi pestovateľmi skreslené predstavy, podľa ktorých pesticídy trvalo a definitívne zlikvidujú všetky škodlivé organizmy. Veľkým sklamaním boli postupné zistenia vzniku rezistencie a nových rás patogénnych organizmov, proti ktorým niektoré pesticídy strácali účinnosť. Ďalšou nevýhodou, ktorá bola postupom času zistená, je neselektívnosť, ktorá sa najmä pri insekticídoch prejavuje likvidáciou aj necieľových užitočných druhov hmyzu (typickým príkladom je likvidácia včelstiev nalietavajúcich na ošetrené kvitnúce porasty). Insekticídy likvidujú aj užitočných prirodzených nepriateľov hmyzu, čím dochádza k narušeniu biologickej rovnováhy ekosystému a v konečnom dôsledku to môže viesť k ešte rýchlejšiemu množeniu populácie škodlivých druhov.

Pesticídy a životné prostredie

Negatívny vplyv pesticídov na životné prostredie je veľmi variabilný, v závislosti od konkrétneho pesticídu. Ich vplyv závisí od účinnej látky, pomocných látok a ekosystému alebo biocenózy do ktorej je pesticíd aplikovaný. Najnegatívnejší environmentálny vplyv majú všeobecne herbicídy, nasledované insekticídmi a za najmenej nebezpečné sa považujú fungicídy. Spomedzi insekticídov sú pre životné prostredie nebezpečné najmä vysoko perzistentné účinné látky (napr. dnes už zakázané DDT). Vysoko perzistentné látky sú nebezpečné hlavne z hľadiska kontaminácie zložiek ekosystému a organizmov, ktoré neprišli do priameho styku s týmito pesticídmi. Rezíduá týchto látok sa dostávajú z pôdy cez koreňový systém do plodín, najmä do koreňovej zeleniny a zemiakov, prípadne sú splavované do povrchových alebo podzemných vôd. Z vodných biocenóz tieto rezíduá postupujú do planktónu, odtiaľ do rýb a vodných živočíchov, ktorých konzumáciou sa dostávajú do tiel predátorov a človeka. V minulosti k drastickým intoxikáciám vodných ekosystémov dochádzalo pri plošnej aplikácii DDT na močariská a vodné plochy kvôli likvidácii lariev komárov. V súčasnom období sú recipienty povrchových a spodných vôd chránené legislatívne a aplikácia pesticídov v rôznych pásmach ochrany vôd je riadená presnými pravidlami, výnimkami a zákazmi.

Spôsoby aplikácie pesticídov

Spôsob aplikácie je spôsob, akým a v akej forme sa prípravok aplikuje na rastliny alebo ich časti, prípadne do pôdy. Spomedzi množstva spôsobov aplikácie pesticídov sú nižšie uvedené vybrané najrozšírenejšie spôsoby aplikácie, s ktorými sa záhradkári v ochranárskej praxi môžu stretnúť. Každý zo spôsobov aplikácie sa označuje zaužívanou skratkou, ktorá je uvedená pri jednotlivých charakteristikách.

M – morenie

Pri morení sa ošetruje priamo povrch osiva prípravkami, ktoré nazývame moridlá. Moridlá sú vo väčšine prípadoch vysoko koncentrované a toxické látky, takže pri morení je dôležité dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá. S moridlami väčšinou záhradkári do styku priamo neprichádzajú a ani morenie nevykonávajú. Semená zeleniny a iných rastlín sú väčšinou distribuované už namorené. Výnimkou sú prípravky, ktorými sa aj v záhradkách morí napr. sadivo cesnaku, prípadne cibuľa na sadenie (štupľovka).

GR – granulované pesticídy

Pri aplikácii pesticídnych granulátov je účinná látka viazaná na nosiči v granulách. Z tejto formy sa účinná látka postupne uvoľňuje, čo zabezpečuje rovnomerné a dlhšie trvajúce pôsobenie účinnej látky. V granulovanej forme sa väčšinou používajú insekticídy (napr. Basudin 10G, Diazinon 10G), prípadne herbicídy a biocídy (Casoron, Basamid Granulát). Granulované insekticídy sú väčšinou určené na ochranu rastlín proti larvám škodcov, nachádzajúcich sa v pôde (drôtovce, medvedík obyčajný, vŕtavka mrkvová a pod.). Granuláty sa v pôde postupne rozkladajú a chránia rastliny v priebehu 1-5 týždňov. V prípade zeleniny sa však používajú väčšinou pre neskoré odrody, kvôli pomalému rozkladu a obsahu rezíduí v dopestovaných produktoch.

ZA – zálievka

Zálievka rastlín je ochranné opatrenie, pri ktorom sa roztokom, resp. suspenziou prípravku vo vode zalievajú rastliny v presnej koncentrácii a v presnej dávke roztoku na jednotku plochy. Väčšinou sa takéto zásahy aplikujú na vzchádzajúce rastliny, alebo na rastliny po presadení, najmä proti patogénom a škodcom, ktorí napádajú koreňový systém rastlín (prípadne bázu nadzemných častí rastlín) z pôdy. K tomuto napadnutiu dochádza pri klíčení, keď sú rastliny ešte málo odolné, alebo pri presádzaní, ktoré predstavuje fyziologický stres a mechanické poškodenie, čo znižuje prirodzenú odolnosť rastlín. Zálievkou sa pri dokonalom prevlhčení pôdy zabezpečuje kontakt fungicídu resp. insekticídu s mycéliom alebo inou infekčnou štruktúrou patogéna, ktorá sa rozrastá pod povrchom pôdy. Zálievka sa musí vykonať preventívne, pred masívnou infekciou rastlín, alebo najneskôr pri prejavení sa prvých symptómov. Ak je zálievka aplikovaná neskoro, alebo pri silnom infekčnom tlaku, nebýva dostatočne účinná. V záhradkách sa zálievka využíva najmä v pareniskách a pri predpestovaní priesad plodovej a kapustovej zeleniny, proti padaniu klíčiacich rastlín. Zálievka insekticídmi je v záhradkách využívaná iba ojedinelo.

Dezinfekcia pôdy

Pri dezinfekcii a sterilizácii pôdy ide o špeciálny ochranársky zásah, ktorým sa ničia škodcovia, vegetatívne a generatívne časti burín, perzistentné a iné infekčné štruktúry patogénov. Prípravok sa aplikuje do pôdy predpísaným spôsobom, pri ktorom sa zemina prevrství, presype adekvátnym množstvom prípravku, prikryje fóliou a nechá sa určitý čas pôsobiť, podľa návodu. Prípravok fumiguje cez pôdu, pričom pôsobí ako komplexný biocíd, likvidujúci zárodky všetkých živých organizmov. Používa sa na pôdy s vysokým infekčným potenciálom a na sterilizáciu napr. parenísk pred výsadbou semien alebo priesady. Po uplynutí ochrannej doby je vhodné prípadné rezíduá otestovať tzv. žeruchovým testom, aby rezíduá nepoškodili alebo nezničili nasledujúcu plodinu. 

VN – vkladanie návnad do nôr sa robí väčšinou vo veľkovýrobe v ochrane proti hlodavcom a poľným hrabošom. V prípade záhradkárov je táto metóda účinná a používa sa vo forme otrávených návnad pre myši a iné príbuzné hlodavce, vrátane potkanov. Pri používaní návnad existuje však veľmi vysoké riziko otrávenia domácich hospodárskych zvierat (napr. hydiny) a predátorov (mačiek a psov), ktoré môžu skonzumovať priamo otrávenú návnadu alebo otrávených hlodavcov. Preto používanie otrávených návnad prichádza do úvahy iba pri zamedzení styku týchto zvierat s používanou návnadou. Jedným z takýchto spôsobov zamedzenia styku je práve vkladanie návnady do nory hlodavca.

R – rosenie

Rosenie sa vykonáva strojmi – tzv. rosičmi, ktoré sú v podstate kombináciou postrekovača a ventilátora. Pri rosení veľkosť aplikovaných kvapiek dosahuje rozmer 0,05 – 0,15 mm. Dosahuje sa tak dokonalejšie pokrytie väčšieho povrchu rastlín pri súčasne menšej spotrebe vody. Táto aplikácia sa využíva najmä pri plodinách, ktoré je potrebné dôkladne ošetriť zo všetkých strán, väčšinou v uzavretých priestoroch (skleníkoch a fóliovníkoch). Nevýhodou je z toxikologického hľadiska práca s koncentrovanejšou kvapalinou, preto pri aplikácii prípravkov rosením treba dôkladne dodržiavať všetky ochranné pomôcky.

P – postrek

Aplikácia pesticídov postrekom je v súčasnosti najrozšírenejšia metóda ošetrovania poľných ale aj záhradných kultúr. Účinná látka sa vnáša do porastov vo forme tzv. postrekovej kvapaliny, t.j. zmesi vody a príslušného množstva prípravku. Postreková kvapalina je pod tlakom rozptyľovaná na porast. Rovnomernosť aplikácie zabezpečujú dýzy, od ktorých závisí rovnomernosť postreku, veľkosť kvapiek a iné fyzikálne parametre aplikácie. Všeobecne sa pri poľných plodinách aplikuje postrek pod nižším tlakom, vyššie pracovné tlaky sa používajú na vzrastenejších kultúrach, najmä v ovocinárstve a vinohradníctve. Platí princíp, že zo zvyšujúcim sa tlakom klesá veľkosť kvapiek. Priama dávka postrekovej kvapaliny závisí od toho, aká plodina je ošetrovaná, akým prípravkom a čo je cieľovým organizmom. Napr. pri aplikácii kontaktných fungicídov proti plesniam je vhodnejšie použiť vyššiu dávku (5-10 l/ár), menšie kvapky a vyšší pracovný tlak, aby víriaca kvapalina zasiahla podľa možnosti aj celú spodnú časť listov. Celkovo sa v záhradkách odporúča používať vyššie dávky postrekovej kvapaliny (4-10 l/ár) kvôli tomu, že ručným postrekovačom sa nedosahuje taká rovnomernosť ako v prípade strojov vo veľkovýrobe. Pri ošetrovaní ovocných stromov je vhodnejšie pridŕžať sa koncentrácie postrekovej kvapaliny a ošetriť stromy tak, aby boli celkom zmáčané. Z dôvodu rozdielnych rozmerov stromov a ich sponu nie je totiž možné stanoviť optimálnu dávku postrekovej kvapaliny na jednotku plochy, vodítkom je preto dôkladné ošetrenie stromov (zmáčanie), ktoré je smerodajné pre spotrebované množstvo vody a z toho vyplývajúcej koncentrácie.

Väčšie kvapky sú vhodnejšie pri aplikácii herbicídov (dávka postrekovej kvapaliny 2-4 l/ár). Pri ošetrovaní proti škodcom platí zásada, že proti menším škodcom sa používajú menšie kvapky (vyšší tlak pri postrekovaní), proti väčším je vhodnejšie použiť rozmernejšie kvapkové spektrum (nižší tlak). Pri niektorých plodinách s povrchom listov odpudzujúcim vodu (napr. cibuľa) sa do postrekovej kvapaliny pridávajú tenzidy (zmáčadlá), ktoré zvyšujú priľnavosť postrekovej kvapaliny.

Nerovnomerný postrek bez použitia zmáčadla – viditeľné zaschnuté kvapky po postreku

Postrek so zmáčadlom – rovnomerné pokrytie konárika broskyne

Voskový povrch niektorých rastlín vyžaduje pridanie zmáčadla do postrekovej kvapaliny

Nerovnomerný postrek listov

Rozdelenie pesticídov

Pesticídy možno deliť podľa množstva hľadísk, pre praktické účely a pre záhradkárov sú nižšie uvedené iba spôsoby delenia, resp. termíny, s ktorými sa môžu pri chemickej ochrane stretnúť najčastejšie:

Rozdelenie pesticídov podľa cieľovej účinnosti

• Herbicídy – látky určené na likvidáciu burín
• Fungicídy – látky určené proti hubám
• Zoocídy – určené proti živočíšnym škodcom, delia sa na:

1. insekticídy (účinkujú proti hmyzu, môžeme ich deliť ešte na aphicídy – proti voškám, larvicídy – likvidujú instary lariev, ovicídy – likvidácia vajíčok parazitov)
2. akaricídy (účinkujú proti roztočom a pavúkom)
3. rodenticídy (účinkujú proti hlodavcom)
4. nematocídy (účinkujú proti háďatkám)
5. moluskocídy (účinkujú proti mäkkýšom)
6. repelenty (odpudzujú hmyz)
7. atraktanty (lákajú hmyz)

Rozdelenie pesticídov podľa spôsobu účinku

Kontaktné – účinnosť je podmienená priamym kontaktom postrekovej kvapaliny so škodcom, resp. s hubou. Účinná látka nepreniká do vnútra rastliny, ale ostáva lokalizovaná na povrchu, kde chráni iba tie miesta, ktoré boli priamo ošetrené pri aplikácii. Z kontaktného spôsobu účinku vyplýva potreba rovnomerného a čo najdokonalejšieho ošetrenia povrchu rastliny. Nevýhodou kontaktných prípravkov je, že podliehajú vplyvu poveternostných podmienok, resp. že sú zmývané dažďom a nechránia nezasiahnuté resp. prirastajúce plochy rastliny.

Systémové (systemické) pesticídy

Systémový pesticíd je taký pesticíd, ktorý je pri aplikácii na jednej časti rastliny absorbovaný do vnútra pletív a rôznymi fyziologicko-biochemickými procesmi je v rastline premiestnený do iných, pôvodne neošetrených častí rastlín. Účinné látky pesticídov so systémovým účinkom prenikajú do rastlín buď podzemnými (semenami, koreňmi) alebo nadzemnými (listy, stonky a pod.) orgánmi rastlín. Ich prednosť spočíva v schopnosti chrániť nové prírastky. Na rozdiel od kontaktných pesticídov je ich účinnosť menej závislá od počasia (zrážok), majú selektívnejšie pôsobenie a používajú sa v nižších koncentráciách, resp. dávkach. Systémovo pôsobiace pesticídy nie sú však ideálne, existuje tu väčšie riziko vzniku rezistencie.

Kombinované pesticídy obsahujú systémovú aj kontaktnú zložku, čím sa výhody oboch systémov spájajú a výsledný mix je účinnejší ako sólo aplikácie jednotlivých zložiek.

Kvázi-systémové (kvázi-systemické) – účinné látky pôsobia na povrchu, vďaka absorpcii vo voskovej vrstvičke a následnému uvoľňovaniu sa (odparovaniu). Takýmto účinkom sa vyznačujú niektoré strobiluríny (napr. kresoxim-methyl).

Mesostemické – účinné látky pôsobia na povrchu rastlín, kde sa spravidla ukladajú do voskovej vrstvičky listov. Postupne sa odparujú, ale prenikajú aj do pletiva, kde sú rozvádzané translaminárne. Mesostemickým účinkom sa podobne vyznačujú niektoré strobiluríny (napr. trifloxystrobin).

Pomerne rovnomerný postrek listu

Rovnomerne ošetrený plod – predpoklad dobrej účinnosti fungicídu

Rovnomerne ošetrené listy zemiaka s použitím zmáčadla

Rozdelenie pesticídov podľa toxicity

Rozdelenie podľa toxicity je dôležité najmä s ohľadom stanovenia ochrannej doby prípravkov a z hľadiska dostupnosti na trhu. Mimoriadne nebezpečné pesticídy nie sú totiž voľne predajné, môžu sa používať iba so špeciálnym povolením. Pre záhradkárov sú najdôležitejšie nasledovné skupiny podľa toxicity, s ktorými môžu prísť do styku:

• zvlášť nebezpečné jedy (ZNJ) (spôsobujú smrť vo veľmi malých množstvách; prácu s nimi povoľuje organizáciám hygienik a v prípade jednotlivcov je potrebné zvláštne povolenie na základe absolvovaného kurzu). S týmito prípravkami záhradkári bežne do styku neprichádzajú a ich prípadnému použitiu (ak sa k nim nelegálnou cestou dostanú) by sa mali vyvarovať. Sú známe aj smrteľné otravy, najmä pri nelegálnom a nesprávnom použití týchto prípravkov.
• ostatné jedy (OJ) (v malých množstvách spôsobujú smrť, príp. akútne a chronické otravy v nízkych a opakovaných malých dávkach; sú uvedené v zoznamoch jedov). Do tejto skupiny sú zaradené mnohé herbicídy, niektoré insekticídy a ojedinelo fungicídy, s ktorými môžu záhradkári prísť do styku bežne a tieto pesticídy sú voľne predajné aj v predajniach záhradkárskych potrieb. Jed je na etikete prípravku vždy označený známym symbolom – lebkou so skríženými kosťami.
• žieraviny alebo prípravky so senzibilizujúcimi účinkami spôsobujúce kožné alergie (pri opakovanom styku s pokožkou poškodzujú tkanivá). Pesticídy patria aj medzi potenciálne alergény, takže k ich použitiu treba pristupovať opatrne a chrániť telo pred priamym stykom s pesticídmi alebo postrekovou kvapalinou ochrannými pomôckami.

Rozdelenie pesticídov podľa účinku na včely

Rozdelenie z tohto hľadiska je dôležité najmä pre včelárov ale aj pre záhradkárov alebo pestovateľov, ktorí majú plodiny zasiate v blízkosti včelstiev. Vo veľkovýrobe je tento fakt najpodstatnejší pri použití insekticídov na kvitnúce porasty, ktoré sa prípravkami škodlivými pre včely ošetrovať nesmú. V prípade záhradkárov je v susedstve včelstiev potrebné prihliadať aj na tento fakt a tieto prípravky v období kvitnutia nepoužívať. Informácia o škodlivosti pre včely je podobne ako ostatné dôležité informácie uvedená na etikete prípravku.

• pre včely jedovatý (J) (zákaz používať v dobe náletu včiel na kvitnúce a nad kvitnúcimi porastmi)
• pre včely škodlivý (Š) (zákaz použiť v dobe náletu včiel na kvitnúce porasty)
• pre včely relatívne neškodný (N) (možné použitie aj v dobe náletu včiel)
• prípravok nie je klasifikovaný, alebo termín aplikácie vylučuje kontakt so včelami (-)

Zásady pri práci s pesticídmi

• pred aplikáciou pesticídu je najprv potrebné oboznámiť sa dokonale s návodom na použitie (etiketa prípravku) a postupovať v zmysle návodu
• pri práci treba bezpodmienečne používať predpísané ochranné pomôcky (gumené rukavice, ochranné okuliare, respirátor a pod.)
• pri práci s pesticídmi je zakázané jesť, piť a fajčiť
• pred aplikáciou (postrekovaním) treba preskúšať funkčnosť postrekovača, napr. tesnosť spojov, funkčnosť dýz
• pri aplikácii treba dbať na to, aby neboli zasiahnuté neošetrované plochy alebo iné plodiny
• po skončení práce s pesticídmi je potrebná dôkladná očista postrekovača, pracovného odevu, pomôcok a dodržiavanie hygienických zásad
• zvyšky prípravkov, resp. postrekovej kvapaliny sa likvidujú podľa návodu. Pri zvyškoch zarobenej postrekovej kvapaliny sa vytvorí na ošetrovanej ploche plytká ryha na suchom mieste, prípravok sa do nej vyleje a zakryje zeminou. Takáto likvidácia sa môže aplikovať iba na plochách, kde nehrozí kontaminácia povrchových a spodných vôd (väčšina prípravkov je pre ryby a vodné živočíchy mimoriadne jedovatá už vo veľmi malých množstvách). Najideálnejšie je však zarobenie presného množstva kvapaliny (podľa veľkosti plochy) a jeho úplné vystriekanie na ošetrovanú plodinu. V žiadnom prípade nie je prípustné vylievanie postrekovej kvapaliny do žúmp, kanalizácií alebo do vodných tokov resp. plôch. Hrozí totiž ekologická havária, ktorá môže vážne poškodiť a ohroziť nielen zasiahnuté plochy a vodné živočíchy, ale aj podzemné vody, za čo zo strany štátnych orgánov hrozia vysoké finančné pokuty a iné postihy.
• skladovať a používať iba prípravky v originálnom balení, nikdy ich neskladovať napr. v obaloch z potravín (možnosť ohrozenia zdravia a života ľudí alebo zvierat, v dôsledku zámeny alebo náhodnej konzumácie)
• pri vážnom zasiahnutí prípravkom (požitie, zasiahnutie očí a pod.) treba postihnutému podať prvú pomoc podľa návodu (na etikete prípravku) a bezodkladne zabezpečiť lekárske ošetrenie

Riziká a nebezpečenstvo pesticídov pre človeka

Pesticídy sú nebezpečné cudzorodé látky pre človeka, zvieratá a celé životné prostredie. Ich účinky sa posudzujú aj na laboratórnych zvieratách, odkiaľ sa okrem iného odvodzujú aj ich riziká pre človeka. Škodlivé sú jednak pôvodné prípravky pri ich použití, ale aj zvyšky ich rozkladu, ktoré ostávajú v rastlinách. Preto sa rozklad týchto látok sleduje a na jeho základe sa stanovuje aj ochranná doba prípravkov. Tá uplynie vtedy, keď je ich množstvo pod stanovenou rizikovou hladinou.

Do tela človeka prenikajú pesticídy buď priamo pri používaní (vdychovaným vzduchom, cez zasiahnutú pokožku, tráviacim ústrojenstvom) alebo pri konzumácii postriekanej zeleniny alebo ovocia. Po preniknutí do organizmu sú pesticídy a ich rezíduá rozvádzané krvným obehom a neskôr sa usadzujú v tkanivách, ktoré poškodzujú. Iba málo látok sa dostáva z tela von vylučovacou sústavou. Dospelý človek je voči ich pôsobeniu menej citlivý v porovnaní s deťmi, ktoré nemajú vybudovanú dostatočnú odolnosť. V tele človeka pesticídy a ich rezíduá môžu spôsobovať rôzne typy rakovín, poškodenie pečene, očí, poškodenie nenarodených detí, alergie, podráždenie pokožky, ekzémy, bolesti hlavy a pod.; v extrémnych prípadoch aj smrť.

Hlavným nebezpečenstvom príjmu nadmerného množstva pesticídov je jednak konzumácia produktov pred uplynutím ochrannej doby, ale aj produktov nadmerne ošetrovaných chemickými prípravkami. Každý postrek totiž zanecháva v potravine zvyšky rozkladu a čím viac bol ošetrovaný, tým viac rezíduí obsahuje. Zákernosť pôsobenia týchto látok nespočíva v rýchlom prejave. Človek totiž ani pri častom a nadmernom používaní takýchto produktov nezbadá na sebe nijaké zmeny. Zvyšky rozkladu sa v tele postupne hromadia (kumulatívna toxicita) a po uplynutí niekoľkých rokov, prípadne desaťročí spôsobia vyššie uvedené poškodenie orgánov (chronická toxicita). Väčšinou sa však už spätne nedá určiť presná príčina. Práve chemické látky v potravinách, vrátane zvyškov pesticídov sú najdôležitejšou príčinou tzv. civilizačných chorôb, vrátane rakoviny. Preto pre záhradkárov aj pre poľnohospodársku veľkovýrobu platia nasledovné zásady prevencie pred otravami a nežiaducimi účinkami pesticídov.

Prevencia pred otravami a vedľajšími účinkami pesticídov

• používanie chemickej ochrany rastlín iba v nutných a odôvodnených prípadoch a v najnižšej možnej miere
• aplikácia pesticídu striktne podľa registrácie (návodu – na etikete prípravku)
• bezpodmienečné dodržiavanie ochrannej doby
• používanie ochranných pomôcok pri práci s pesticídmi
• pri práci s pesticídmi je zakázané jesť, piť, fajčiť, aby sa týmito cestami tieto látky nedostali do organizmu
• prípravky používať a skladovať iba v originálnom balení, nikdy ich neskladovať napr. v obaloch z potravín
• ak došlo k otrave, resp. k vážnemu zasiahnutiu očí človeka pesticídom, treba postihnutému podať prvú pomoc (uvedenú na etikete každého prípravku) a bezodkladne zabezpečiť lekárske ošetrenie. Lekára treba vždy informovať, o akú účinnú látku išlo, čo možno zabezpečiť uschovaním a predložením letáku z použitého prípravku.