V prípade živočíšnych škodcov nespôsobujú vážnejšie poškodenia rastlín jednotlivé jedince, ale spravidla premnožené populácie škodlivého druhu. Pokiaľ existuje v ekosystéme prirodzená rovnováha, sú v ňom populácie všetkých organizmov, teda aj potenciálnych škodcov, udržované v primeranom stave konkurentmi a prirodzenými nepriateľmi. Ak sa istý živočích ocitne v prostredí, v ktorom chýbajú prirodzení nepriatelia, môže sa začať nekontrolovane množiť a spôsobovať škody. Takáto situácia nastane pri kolonizácií nového ekosystému, prípadne pri narušení rovnováhy v domácom ekosystéme. Záhrady sú ekosystémom, v ktorom sa prírodná rovnováha udržuje najľahšie. Je potrebné mať však aspoň základné informácie o bežných škodcoch, vedieť ich správne určiť, poznať ich bionómiu a správne načasovať ochranný zásah.
Spektrum živočíšnych škodcov, ktorí môžu spôsobovať škody v záhradkách je veľmi široké. Pre ľahšiu orientáciu uvádzame zjednodušený systematický prehľad a stručnú charakteristiku významných skupín živočíšnych škodcov.
Kmeň: Hlístovce – Nemathelmintes
rad: Háďatká – Tylenchata
Kmeň: Mäkkýše – Mollusca
rad: Slimáky – Stylomatophora
Kmeň: Článkonožce – Arthropoda
Podkmeň: Klepietkavce – Chelicerata
rad: Roztoče – Acarina
Podkmeň: Vzdušnicovce – Tracheata
Trieda: Mnohonôžky – Diplopoda
Trieda: Chvostoskoky – Collembola
Trieda: Hmyz – Insecta
Hmyz s premenou nedokonalou
rad: Ensifera
rad: Kobylky – Caelifera
rad: Ucholaky – Dermaptera
rad: Strapky – Thysanoptera
rad: Bzdochy – Heteroptera
rad: Cikády – Auchenorrhyncha
rad: Sternorrhyncha
Hmyz s premenou dokonalou
rad: Blanokrídlovce – Hymenoptera
rad: Chrobáky – Coleoptera
rad: Motýle – Lepidoptera
rad: Dvojkrídlovce – Diptera
Kmeň: Chordáty – Chordata
Trieda: Vtáky – Aves
Trieda: Cicavce – Mammalia
HÁĎATKÁ – TYLENCHATA
Do kmeňa hlístovcov patria háďatká ako významní pôvodcovia parazitárnych chorôb človeka, živočíchov a rastlín. Mnohé druhy žijú v pôde, kde sa podieľajú na rozklade organických látok (saprofyty). Približne 100 druhov hlístovcov môže spôsobiť hospodársky významnejšie škody na rastlinách, tieto patria do radu háďatká (Tylenchata).
Háďatká sú drobné živočíchy, ich veľkosť kolíše od 0,2 mm do 1,5 mm. Väčšina druhov má nitkovitý tvar tela. Samičky niektorých rodov majú tvar tela citrónovitý, resp. hruškovitý. Pre svoj život potrebujú dostatočný obsah vody, preto sa väčšinou zdržiavajú v pôde, ale vo vlhkom prostredí napádajú aj nadzemné časti rastlín. Potravu z rastlín získavajú nabodnutím buniek pletív pomocou ústneho bodca. Na napadnutých rastlinách sa objavujú rôzne deformácie, napr. kučeravosť listov, skrúcanie listov aj bylí, ale aj zmeny sfarbenia, abnormálna tvorba postranných koreňov a pod.. Poškodené pletivá sa stávajú vstupnou bránou pre baktérie a huby, ktoré spôsobujú ich hnilobu. Podľa vonkajších príznakov je síce možné predpokladať výskyt háďatiek, no ich prítomnosť v napadnutých rastlinách je možné zistiť len špeciálnymi laboratórnymi postupmi.
Podľa spôsobu života háďatiek a ich špecializácie na určité časti rastlín sa delia na nasledujúce skupiny:
A: Koreňové háďatká
Sedentárne háďatká sa delia na dve skupiny:
a/ cystotvorné – samičky získavajú v čase dospievania citrónovitý, hruškovitý alebo guľovitý tvar. Telo samičky je plné vajíčok, po odumretí sa uvoľňuje do pôdy a mení sa na cystu, v ktorej dokážu vajíčka prežiť päť až desať rokov. Do tejto skupiny patrí v našich podmienkach rozšírené háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis) a háďatko repové (Heterodera schachtii).
b/ hálkotvorné – v medzibunkových priestoroch korienkov vznikajú hálky – zdurené nádorovité pletivo, v ktorom prebieha vývoj lariev a samičiek. Medzi hálkotvorné háďatká patria teplomilné druhy, ktoré sú v našich podmienkach škodlivé najmä vo vykurovaných skleníkoch (napr. rod Meloidogyne).
B: Listové háďatká
Do pletív prenikajú cez listové prieduchy. Napadnuté pletivá nekrotizujú alebo sa deformujú. Typickým zástupcom tejto skupiny je háďatko jahodové (Aphelenchoides fragariae).
C: Kvetné háďatká
Prenikajú do základov kvetov, ktoré sa menia na hálky. V súčasnosti sa u nás nevyskytujú.
D: Stonkové háďatká
Napádajú pletivá stoniek a z nich vzniknuté orgány (hľuzy, cibule). Do tejto skupiny patrí veľmi významné háďatko zhubné (Dytilenchus dipsaci). Zdrojom napadnutia je pôda, v ktorej dokážu niektoré druhy prežiť päť aj viac rokov.
Pri napadnutí pôdy háďatkami je dôležité dbať na zmenu pestovaných rastlín, t.j. na zamorených pozemkoch sa nepestujú hostiteľské rastliny. Okrem preventívnych opatrení možno proti háďatkám použiť chemické prípravky (nematocídy) určené na dezinfekciu pôdy.
MÄKKÝŠE – MOLLUSCA
Mäkkýše majú mäkké nečlánkované telo bez končatín, ktoré je z veľkej časti tvorené svalnatou nohou, pomocou ktorej sa pohybujú. Niektoré druhy mäkkýšov vytvárajú schránku – ulitu (typickú pre slimáky). Slizniaky a slizovce ulitu nemajú a navzájom sú rozlíšiteľné podľa tvaru svalnatej nohy. Slizniaky ju majú na konci oblú a slizovce špicatú. Najaktívnejšie sú v noci a za vlhkého počasia, cez deň sa ukrývajú na vlhkých miestach (pod kameňmi, vlhkým lístím a pod.).
Mäkkýše obľubujú najmä mäkké pletivá mladých rastlín, ale s obľubou obžierajú aj niektoré plody (napr. jahôd). Spôsobené škody sú ľahko rozpoznateľné. Na poškodených rastlinách sú mäkké pletivá zožraté úplne, na starších listoch sú rôzne veľké otvory a vždy sú na napadnutých častiach viditeľné stopy slizu. Takéto poškodenia sú potom vstupnou bránou pre následné napadnutie rôznymi hnilobnými mikroorganizmami.
V záhradách najväčšie škody spôsobujú slizovec záhradný (Arion hortensis) a slizniačik sieťkovaný (Deroceras reticulatum).
Medzi prirodzených nepriateľov mäkkýšov patria ježe, ropuchy, hady, ale aj bystrušky a ich larvy. V ochrane proti mäkkýšom sa v záhradkách používajú prekážky z kovu alebo plastov, postavené okolo záhonu. Účinné je aj rozkladanie dosák, navlhčených starých textílií po záhrade, pod ktorými sa mäkkýše ukrývajú. Pravidelne ich treba kontrolovať a zhromaždené jedince zničiť. Na chemickú ochranu proti mäkkýšom existujú špeciálne prípravky (moluskocídy), ktorými sa ošetruje plodina na začiatku napadnutia tak, že sa prípravok rovnomerne rozhodí medzi kultúrne rastliny, prípadne okolo záhonu.
ROZTOČE – ACARINA
Priemerná veľkosť roztočov je od 0,1 mm do 2 mm. Pre svoju malú veľkosť často uniknú pozornosti záhradkárov. Roztoče patria medzi pavúkovce, preto podobne ako pavúky majú aj roztoče väčšinou štyri páry nôh. Počet nôh sa však môže líšiť v závislosti od vývojového štádia. Okrem nôh majú roztoče ešte dva páry tzv. priústnych príveskov. Prvý pár príveskov sa nazýva chelicery, ktoré slúžia k pridŕžaniu a čiastočnému spracovaniu potravy. Druhý pár, tzv. pedipalpy, sú zmyslovými orgánmi. Roztoče získavajú potravu cicaním rastlinných pletív. V miestach cicania sa tvoria typické svetlé škvrnky. Pri silnejšom napadnutí dochádza k usychaniu pletív, ktoré je často sprevádzané deformáciami. Niektoré druhy (napr. hálkovec viničový – Calepitrimerus vitis) spôsobujú vznik hálok. Okrem škodlivých roztočov (napádajúcich pestované rastliny) sú známe aj druhy užitočné, ktoré sú dravé (živia sa roztočmi) a používajú sa na reguláciu škodlivých roztočov (napr. Typhlodromus pyri, Phytoseiulus persimilis).
V ochrane proti roztočom sa aj v záhradkárskej praxi úspešne používa biologická ochrana pomocou dravých roztočov. Chemické prípravky určené na ničenie roztočov sa nazývajú akaricídy a je ich potrebné aplikovať ihneď po zistení prvých príznakov poškodenia.
MNOHONÔŽKY – DIPLOPODA
Veľkosť u nás žijúcich mnohonôžok je od niekoľko mm po niekoľko cm. Mnohonôžky majú predĺžený, červovitý tvar tela. Na troch hrudných článkoch tela majú po jednom páre nôh, zvyšné články s výnimkou posledného nesú dva páry nôh. Počet článkov sa pohybuje od 11 do 30.
Typickým životným prostredím mnohonôžok je vlhké prostredie opadnutého lístia, kôra hnijúcich stromov a pod.. Mnohonôžky sa živia prevažne rastlinnými zvyškami. Pri premnožení môžu spôsobovať škody najmä v pareniskách a skleníkoch, kedy poškodzujú mäkké časti rastlín (korienky, klíčky, cibule). Preventívne opatrenia sú proti mnohonôžkam dostačujúcou ochranou.
CHVOSTOSKOKY – COLLEMBOLA
Chvostoskoky sú 1 až 2 mm veľké živočíchy s tromi pármi nôh. Niektoré druhy majú zvláštny pohybový aparát – tzv. skákaciu vidlicu. K premnoženiu chvostoskokov dochádza najmä vo vlhkých pôdach s nadbytkom organickej hmoty. Niektoré druhy potom podobne ako mnohonôžky škodia ožieraním klíčiacich a mladých rastlín, najmä v pareniskách, skleníkoch a v šampionárňach. Proti chvostoskokom podobne ako pri mnohonôžkach postačujú preventívne ochranné opatrenia.
HMYZ – INSECTA
Hmyz je druhovo najpočetnejšou živočíšnou skupinou na zemi a vďaka svojej vysokej prispôsobivosti je schopný osídľovať takmer všetky stanovištia (suchozemské aj vodné). Veľkosť a tvar tela hmyzu je veľmi premenlivá. Spoločným znakom hmyzu je článkované telo, na ktorom možno rozoznať tri hlavné oddiely: hlavu, hruď a bruško.
Na hlave sa nachádzajú zložené oči a oči jednoduché, ktoré sú typické pre dospelý hmyz a nymfy. Ďalšími zmyslovými orgánmi umiestnenými po stranách hlavy sú párové tykadlá. Môžu mať rôzny tvar a veľkosť a sú orgánmi čuchu. Na spodnej strane hlavy sú umiestnené ústne orgány. Základnými typmi sú hryzavé a bodavo cicavé ústne orgány. Poškodenie rastlín hryzavými ústnymi orgánmi sa vyznačuje priamym úbytkom pletív – tzv. požerkom. Požerky môžu byť v závislosti od druhu a vývojového štádia povrchové, vnútorné, prípadne celé. Poškodenie rastlín bodavo cicavými ústnymi orgánmi sa prejavuje rôznymi deformáciami, napr. krútením, zdurovaním pletív a pod..
Na hrudi sú u dospelého hmyzu umiestnené pohybové orgány, tri páry nôh a dva páry krídiel. U niektorých druhov môže byť jeden pár krídiel silne redukovaný, niekedy môžu krídla chýbať úplne. Krídla môžu byť blanité, priesvitné, rôzne sfarbené alebo sú premenené, ako napr. krovky u chrobákov.
Bruško je treťou časťou tela hmyzu a jeho hlavnou úlohou je chrániť dôležité vnútorné orgány. U niektorých druhov môžu byť na konci bruška umiestnené rôzne typy príveskov.
Vývoj hmyzu prebieha pomocou premien (metamorfóz) cez vývojové štádiá, ktorými sú u hmyzu s premenou nedokonalou vajíčko, nymfa a dospelec (imágo). Nymfy sa svojím vzhľadom podobajú dospelým jedincom, sú však menšie a vždy sa po určitom čase zväčšujú pri tzv. zvliekaní. Do skupiny hmyzu s nedokonalou premenou patria kobylky, koníky, ucholaky, strapky, bzdochy, cikády a vošky.
Vývoj hmyzu s premenou dokonalou začína vajíčkom, nasleduje štádium larvy, kukly a štádium dospelého jedinca. Larvy sa na rozdiel od nýmf vôbec nepodobajú na dospelých jedincov, väčšinou žijú v inom prostredí a často sa živia aj inou potravou. Do tejto skupiny patria blanokrídlovce, chrobáky, motýle a dvojkrídlovce.
Je známe, že hmyz patrí medzi najpočetnejšiu živočíšnu skupinu na zemi. Z hľadiska vzťahu k človeku resp. k jeho činnosti možno hmyz rozdeliť na užitočný, úžitkový a škodlivý. Cieľom tejto publikácie je zameranie sa na škodlivý hmyz, ktorí spôsobuje každoročne najväčšie škody zo všetkých živočíšnych škodcov, čo potvrdzuje aj fakt, že väčšina prípravkov určených na boj proti živočíšnym škodcom je smerovaná práve proti hmyzu. Tieto prípravky sa nazývajú insekticídy. Insekticídy sa na rozdiel od fungicídov neaplikujú preventívne, ale až po zistení výskytu určitého škodcu resp. po prekročení prahu škodlivosti. Takmer všetky insekticídy sú aj pre človeka látky jedovaté, preto je potrebné s nimi zaobchádzať opatrne, v zmysle platných predpisov.
VTÁKY – AVES
Väčšina vtákov je užitočná, pretože sa živia rôznymi druhmi hmyzu. Sú známe druhy, ktoré hlavne v období mimo hniezdenia v kŕdľoch napádajú niektoré kultúrne plodiny. Naďobávajú dozrievajúce ovocie, strapce hrozna a tieto poškodenia sa potom stávajú vstupnou bránou pre hniloby. Môžu tiež vyzobávať zasiate semená, klíčiace rastliny a sadenice.
Chemická ochrana proti vtákom nie je zatiaľ u nás povolená. Z ochranných opatrení v záhradkách prichádzajú do úvahy rôzne zábrany chrániace dozrievajúce plody, použitie rôznych plašidiel, „strašiakov“, prirodzených predátorov a pod..
CICAVCE – MAMMALIA
Najväčšie škody na rastlinách spomedzi cicavcov spôsobujú hlodavce. V menšej miere môže škodiť divá zver (malá pernatá a srstnatá zver, diviačia, vysoká a srnčia), ktorá napr. ohryzom v zimných mesiacoch poškodzuje najmä mladé stromčeky. Priame škody zverou sú aktuálne aj počas dozrievania porastov a plodín – priamou konzumáciou úrody. Hraboše uprednostňujú zelenú potravu, zatiaľ čo myši poškodzujú najmä uskladnené produkty. Nepríjemným spoločníkom v záhrade sú krty, hlavne pre svoju schopnosť vytvárať typické krtince. Označiť krta za typického škodcu by bolo však veľmi nespravodlivé, na druhej strane označenie užitočný živočích je pre mnohých záhradkárov nelogické. V podstate možno konštatovať, že krt sa v záhradkách vyskytuje väčšinou sporadicky a obvykle nespôsobuje väčšie škody. Veľmi často sa krt zamieňa za škodlivejšieho hryzca vodného, najmä vďaka podobnosti spôsobu života a tvorbe podobných „krtincov“.
Z ochranných opatrení proti divej zveri je postačujúce dôkladné oplotenie záhrady. Účinným ochranným opatrením proti hrabošom v záhradách je intenzívne obrábanie pôdy, ktoré zhoršuje životné podmienky hrabošov a tým sa prerušuje dlhotrvajúce premnoženie. Na chemický boj proti hlodavom sú určené chemické prípravky (rodenticídy), ktoré sa vkladajú vo forme návnad do vytvorených nôr.