Symptómy

Napadnuté listy sú deformované, kučeravejú, zaostávajú v raste a neskôr opadávajú. Listy žltnú a sú na nich viditeľné povlaky medovice, ktoré neskôr s nastupujúcim výskytom tzv. černí (tmavých húb) sčernejú. Dochádza k celkovému znižovaniu úrody. Na spodnej strane listov sú viditeľné menšie alebo súvislé kolónie zelených jedincov vošiek, ktoré môžu byť v rôznom vývojovom štádiu.

Vznik a vývoj poškodenia

Voška broskyňová napáda viac ako sto druhov hostiteľských rastlín. Z rastlín pestovaných v záhradkách napáda hlavne zemiaky, kapustovú zeleninu, rajčiaky, uhorky a mnohé okrasné rastliny. Z ovocných stromov škodí na broskyniach, marhuliach, slivkách a pod.. Voška broskyňová má zložitý vývojový cyklus. Prezimuje vajíčkami na broskyniach, na jar časť vošiek zostáva na broskyniach a časť vošiek vyhľadáva sekundárnych (druhotných) hostiteľov. Škodlivosť vošky broskyňovej spočíva okrem priamych škôd spôsobených cicaním aj v prenose vážnych vírusových ochorení.

Možnosti zámeny s inými škodcami

Kučeravenie alebo usychanie listov môže spôsobiť viacero chorôb (napr. kučeravosť listov broskýň) alebo faktorov (poškodenie neskorými jarnými mrazmi), ale ak sú na spodnej strane listov prítomné vošky, diagnóza je jednoznačná.

Škody spôsobené voškami sa všeobecne vyznačujú deformáciami a kučeravením listov. Preto určiť, že sa jedná o vošku broskyňovú je možné len pomocou lupy, skúmaním jedincov. Hlavným orientačným znakom je zelená farba vošiek, okrem ktorej sú na presnejšiu diagnózu potrebné špecifické znaky. Pre záhradkárov však postačuje určiť, že sa jedná o poškodenie voškami, pričom konkrétny druh z hľadiska ochrany nie je až taký podstatný.

Preventívna a biologická ochrana

Voška broskyňová má mnoho prirodzených nepriateľov (napr. lienky a zlatoočky), preto je pri chemickej ochrane potrebné uprednostňovať selektívne prípravky, ktoré ich neničia. Biologický boj je možný v uzatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) pomocou dravých osičiek. Biologická ochrana je však väčšinou dostupná pre veľkovýrobu.

Chemická ochrana

Ochrana proti voške broskyňovej je založená na dvoch aspektoch. Ak je výskyt vošky nebezpečný z hľadiska prenosu vírusových chorôb (napr. v skleníkových kultúrach, okrasných rastlinách, na repe), tak sa ako vektor vírusov likviduje hneď pri prvom výskyte.

Ak sa hodnotí výskyt vošiek ako výskyt škodcu a prenos vírusov nie je taký akútny (napr. na ovocných stromoch), ošetrenie nie je nutné ihneď, ale vo fáze vyššieho náletu okrídlených samičiek, príp. pri narastaní populácie a poškodenia. V niektorých rokoch (chladné a daždivé obdobie) totiž výskyt vošiek v záhradkách nebýva veľmi škodlivý.