Pôvodcovia choroby: rôzne druhy fytopatogénnych húb
Symptómy
Na okrasných rastlinách patria listové škvrnitosti k častým chorobám. Spoločným znakom je ich výskyt na listoch, príp. stonkách a tvorba škvŕn rôznej morfológie.
Na ruži sa pomerne často vyskytuje čierna škvrnitosť (Diplocarpon rosae, resp. Marssonina rosae), ktorá spôsobuje čierne škvrny na listoch a aj iných orgánoch. Napáda hlavne nízko rastúce červené ruže. Škvrny dosahujú až 1,5 cm v priemere, na začiatku sú purpurovočervené, neskôr tmavohnedé až čierne, s radiálnou štruktúrou. Škvrny sa rozrastajú, môžu sa spájať, čo zapríčiňuje žltnutie okolitých pletív a predčasné odumieranie a opad listov. Na ružiach sa často vyskytuje aj škvrnitosť listov spôsobená hubou Mycosphaerella rosigena. Na listoch sa tvoria okrúhle, sivé, tmavočerveno obrúbené škvrny. Huba spôsobuje predčasný opad listov, ku ktorému môže dôjsť už v auguste.
Rozšírenou chorobou klinčekov je škvrnitosť vyvolaná hubou Mycosphaerella dianthi. Na napadnutých častiach rastliny sa objavujú okrúhle, belavé, tmavočerveno lemované škvrny. Neskôr sa v strede škvŕn vytvárajú zeleno-čierne koncentrické kruhy. Škvrny môžu splývať, pri silnom napadnutí dochádza k zasychaniu spodných listov. Kvetné púčiky sa zle vyvíjajú, zakrpatievajú, kvety nepravidelne kvitnú alebo vôbec nekvitnú.
Na kosatcoch spôsobuje patogén Mycosphaerella macrospora škvrnitosť a zasychanie listov. Typickým symptómom sú malé, priehľadné až hnedé škvrny, ktoré sú neskôr oválne, predĺžené, sivohnedej farby, s tmavohnedou obrubou a sivým stredom. Symptómy sa vyskytujú hlavne v hornej časti listov, v dôsledku čoho špičky listov a neskôr celé listy zasychajú.
Na narcisoch spôsobuje huba Mycosphaerella macrospora zasychanie a odumieranie listov. Škvrnitosť listov a stopiek georgín spôsobuje huba Ascochyta dahliicola.
Septoria gladioly spôsobuje dôležitú chorobu gladiol a frézií. Na listoch sa tvoria okrúhle, červenohnedé škvrny s difúznym okrajom. Pyknidy objavujúce sa na napadnutých listoch sú pozorovateľné ako drobné, čierne bodky.
Pôvodcom septoriózy klinčekov je huba Septoria dianthii. Škvrny s typickou „septóriovou“ morfológiou sa postupne rozširujú, splývajú, listové čepele sa pri silnom napadnutí skrúcajú a vädnú. Septoriózy sa vyskytujú aj na chryzantémach (Septoria chrysanthemi, S. obesa), astrách (Septoria callistephii) a iných druhoch okrasných rastlín.
Vznik a vývoj choroby
Listové škvrnitosti sú v niektorých prípadoch významné choroby. O ich významnosti však rozhoduje okrem patogéna a konkrétneho hostiteľa aj rad iných faktorov, preto sú v prípade hodnotenia chorôb okrasných rastlín dôležité skúsenosti nielen s pestovaním, ale aj výskytom určitých chorôb. Zdrojom infekcie väčšiny chorôb sú rastlinné zvyšky vo forme opadnutých, napadnutých listov, z ktorých sa šíria v nasledujúcej vegetácii. Zdrojom infekcie pri niektorých patogénoch môžu byť aj hľuzy a cibule. Počas vegetácie ich rozširovanie podporuje najmä hustý porast, výsadba v hustom spone, teplé a vlhké počasie, nadmerná závlaha, prehnojenie dusíkatými hnojivami a pod..
Možnosti zámeny s inými chorobami
Listové škvrnitosti tvoria na listroch rôzne škvrny, vedúce k ich usychaniu. Najčastejšie postihujú rastliny v poľnom pestovaní, v prípade izbových rastlín sa vyskytujú ojedinelo. V bytoch sa vyskytujú najmä fyziologické choroby, ktoré sa často mýlia s listovými škvrnitosťami.
Škvrnitosti sa môžu čiastočne podobať na hrdze, ktoré však vytvárajú na listoch iba drobné hrdzavo-hnedé alebo čierne škvrnky, predstavujúce ložiská spór ohraničené rozpraskanou pokožkou (viditeľnou pod lupou).
Preventívna ochrana
Z preventívnych ochranných opatrení sa odporúča zhrabať a spáliť opadané lístie na jeseň. Pokiaľ je možné, treba odstrániť rastlinné časti, na ktorých sa objavia symptómy choroby. Kultúry sa neodporúča pestovať na ťažkých, jednostranne prehnojených pôdach, vlhkých lokalitách, treba zabezpečiť striedanie plodín. K rozmnožovaniu je potrebné uprednostňovať iba zdravé rastliny, v skleníkoch dostatočne vetrať, zálievku vykonávať racionálne, podľa nárokov jednotlivých druhov.
V prípade negatívnych skúseností s výskytom určitej škvrnitosti resp. choroby, alebo pri riziku škodlivého rozšírenia sa aplikuje fungicídna ochrana. Na druhoch s voskovými listami je potrebné do postrekovej kvapaliny pridať zmáčadlo. S ošetrovaním možno začať preventívne (podľa skúseností s výskytom konkrétnej choroby), prípadne pri prvých symptómoch, najmä vo vlhkom a daždivom počasí. Väčšina registrovaných prípravkov má kontaktný účinok, takže po dlhších alebo výdatnejších dažďoch je potrebné postrekový film na povrchu rastlín obnoviť.