Pôvodcovia choroby: huby z rodov Puccinia, Phragmidium, Uromyces

Symptómy

Pre hrdze na okrasných rastlinách je typický výskyt drobných kôpok spór (1-2 mm), ktoré majú rôzne sfarbenie (oranžové, žlté, hrdzavo-hnedé, tmavohnedé až čierne), v závislosti od vývojového štádia a podľa toho, či sa jedná o hostiteľskú alebo medzihostiteľskú rastlinu. Spoločným znakom je to, že po obvode týchto kôpok spór ostávajú zvyšky roztrhnutej pokožky, dobre viditeľné pod lupou. Na ihličnatých druhoch rastlín sa najmä téliospórové štádium hrdzí prejavuje tvorbou zdurenín a rôznych druhov výrastkov.

Na obilninách významná hrdza trávová – Puccinia graminis napáda rôzne druhy dráča a mahónie. Na vrchnej strane listov sa tvoria oranžové až červené škvrny, v ktorých sa nachádzajú čiastočne do pletiva ponorené fľaškovité útvary – spermogóniá. Na spodnej strane listov, prípadne na listových stopkách a zelených výhonkoch sa tvoria pohárikovité vyčnievajúce útvary – aéciá. Na dráči obyčajnom a niektorých ďalších príbuzných druhoch sa vyskytuje aj hrdza ovsíková (Puccinia arrhenatheri), ktorá napáda rozvíjajúce sa púčiky, listy a mladé výhonky dráča, na ktorých spôsobuje metlovitosť.

Na tulipánoch sa vyskytuje Puccinia tulipae, vytvárajúca na spodnej strane listov žlté kôpky spór, ktoré často splývajú. Kôpky sú guľaté, alebo predĺžené, dlho pokryté pokožkou listov.

Na mnohých druhoch narcisov sa vyskytuje Puccinia schroeteri, ktorá pri silnejšom napadnutí spôsobuje odumieranie listov. Na pestovaných, ale hlavne na divých druhoch kosatcov sa vyskytuje Puccinia iridis, na chryzantémach škodí hrdza Puccinia chrysanthemi. Pri silnom infekčnom tlaku napadnuté listy žltnú, a predčasne odumierajú. Kôpky uredospór sa vytvárajú väčšinou na spodnej strane listov a obyčajne sú koncentricky usporiadané. Na chryzantémach sa môže vyskytovať aj tzv,. biela hrdza, ktorú spôsobuje Puccinia horriana. Napáda listy, zriedkavejšie stonky chryzantém. Na obidvoch stranách listov sa vytvárajú malé, svetložlté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Na spodnej strane škvŕn sa tvoria žlté alebo ružové vankúšiky, ktoré sa neskôr sfarbujú do biela (odkiaľ pochádza aj názov – biela hrdza chryzantém).

Na gladiolách sa vyskytuje Puccinia gladioli, na astrách Puccinia asteris, na klinčekoch Puccinia arenariae, na fialkách Puccinia violacea, na pelargóniách Puccinia pelargonii – zonalis apod..

Hrdza hrušková (Gymnosporangium fuscum) je dvojbytná hrdza, ktorej hostiteľskými rastlinami sú borievky. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na konci druhého roku po preniknutí patogéna do pletív hostiteľskej rastliny. Začína opadávať ihličie, odumierajú najjemnejšie konáriky, infikované konáre sa vretenovite zduria. V treťom roku infekcie sa zjavia kôpky teleutospór vo forme fialovo-čiernych rožkovitých útvarov. V ďalších rokoch sa vretenovite zdurený konár zväčšuje. Rozmery vretenovitých zdurenín na konároch sa pohybujú od niekoľkých mm až do 70 – 80 cm. Gymnosporangium juniperi-virginianae spôsobuje hrdzu borievky obyčajnej (Juniperus communis). Hostiteľom je borievka a medzihostiteľom jabloň alebo jarabina. Podobne na boroviciach škodí pôvodca hrdze ríbezľovej – Cronartium ribicola.

Na divých, ale aj na kultúrnych ružiach sa vyskytuje hrdza – Phragmidium mucronatum. Napáda všetky zelené časti rastliny ruže – vetvičky, výhony, listy, stopky listov, kališné lístky. Listy silno napadnutých rastlín predčasne opadávajú, kry ostávajú zakrpatené, letorasty nevyzrievajú a strácajú mrazuvzdornosť.

Vznik a vývoj choroby

Hrdze napádajú najmä oslabené a fyziologicky stresované rastliny, prípadne jedince pestované v nevyhovujúcich podmienkach. V prípade dicyklických hrdzí je významným epidemiologickým činiteľom aj blízkosť a napadnutie medzihostiteľa, resp. hostiteľa.  Hrdze sa rozširujú najmä za striedavého počasia, s občasným ovlhčením listov.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Možnosti zámeny a odlíšenia hrdzí od listových škvrnitostí sú uvedené pri listových škvrnitostiach.

Preventívna ochrana

Z preventívnych opatrení je potrebné odstrániť všetky napadnuté časti rastlín. V prípade dicyklických hrdzí je významnou ochranou buď priestorová izolácia (napr. nepestovať borievky v blízkosti hrušiek a ovocných sadov, ríbezlí blízko borovíc a naopak) alebo odstránenie napadnutého medzihostiteľa, resp. hostiteľa z blízkosti pestovaných rastlín. V skleníkoch je potrebné dobre vetrať a zabrániť kolísaniu teplôt. Rastliny sa nesmú veľmi zalievať a najmä nie výdatným postrekom, pretože postrekovaním rastlín a zmáčaním listov sa môžu hrdze prenášať z jednej rastliny na druhú.

Chemická ochrana

Fungicídna ochrana proti hrdziam sa takisto ako pri listových škvrnitostiach riadi skúsenosťami a škodlivosťou na konkrétnom druhu. Pri každoročnom výskyte je potrebné prvý postrek aplikovať preventívne alebo pri výskyte prvých symptómov. Postrek sa opakuje v 7-14 dňových intervaloch, podľa infekčného tlaku choroby, priebehu počasia a pod.