Pôvodca choroby: Stolbur phytoplasma (fytoplazma)

Symptómy

Príznaky stolburu možno pozorovať na všetkých nadzemných orgánoch napadnutej rastliny, ktoré sú nápadne zmenené. Vrcholky rastlín sú chlorotické, majú zhrubnuté stonky, skrátené internódiá a vyznačujú sa vertikálnejším vzrastom. Listy sú silno redukované, zakrpatievajú, tuhnú a okraje sa stáčajú smerom nahor. Často sa vyskytuje aj deformácia listov, antokyánové sfarbenie a ich abnormálne postavenie. Súkvetia sú výrazne vzpriamené, kalichy sú zväčšené, až zlistnatelné, často zrastené. Ak sa na napadnutých rastlinách vytvoria plody, sú zakrpatené, zdrevnatené a zle vyfarbené.

Vznik a vývoj choroby

Stolbur phytoplasma napáda desiatky druhov rastlín, z kultúrnych druhov najmä rajčiak, papriku a zemiak. Patogén nie je prenosný mechanicky, ani semenom, v prírodných podmienkach ho prenášajú niektoré druhy cikád. Zdrojmi infekcie sú najčastejšie pupenec roľný a ďatelina, úhorové plochy a rumoviská, odkiaľ infikovaní prenášači nalietavajú na kultúrne porasty.

Stolbur je hospodársky významným činiteľom v najteplejších, južných oblastiach a v niektorých rokoch (najmä suchých a teplých) môže spôsobiť vážne straty na úrode rajčiakov (niekedy aj papriky). Pri posudzovaní škodlivosti je dôležité obdobie infekcie – čím skoršia infekcia, tým vyššia škodlivosť. Pri skorých infekciách mladých rastlín je škodlivosť 100 %-ná.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Stolbur sa môže zameniť najčastejšie za poškodenie pesticídmi, príp. za parazitické vädnutie. Rozdiely od vädnutia sú popísané vyššie; od poškodenia pesticídmi sa odlišuje tým, že pesticídy poškodia porast plošne, príp. v pásoch alebo plochách, ktoré boli postriekané. Detaily jednotlivých symptómov je potrebné naštudovať, pre stolbur je okrem deformácie orgánov najtypickejšie antokyánové (modré) sfarbenie listov.

Preventívna ochrana

Dôležitými opatreniami proti výskytu stolburu je likvidácia burín, ktoré môžu byť rezervoárom choroby (napr. pupenec), ničenie prenášačov choroby a pestovanie odolnejších odrôd. Likvidácia prenášačov insekticídmi je problematická a často neefektívna. Jej neefektívnosť nespočíva v neúčinnosti pesticídov, ale v dlhom období náletu hmyzu. Cikády môžu totiž na rastliny nalietavať v celom vegetačnom období a necielená insekticídna clona insekticídmi, aplikovanými každých niekoľko dní by bola ekonomicky nezvládnuteľná. Určitým východiskom pre insekticídnu ochranu je sledovanie náletu cikád v skorších fázach, najmä do obdobia tvorby prvých plodov. Po tomto období je škodlivosť choroby nižšia, nakoľko najťažšie poškodenie vzniká pri napadnutí v skorších fázach. Dôraz na výskyt cikád treba klásť najmä za suchého a teplého počasia, najčastejšie sa vyskytujú pri vysokých až extrémnych teplotách. V prípade chladného a daždivého počasia je výskyt a migrácia cikád nízka a existuje nižšie riziko prenosu stolburu. Z tohto hľadiska je aplikácia insekticídov efektívnejšia skôr pri teplom a suchom počasí, ak sa v poraste zistí vyšší výskyt cikád. Cikády sú pre pestovateľov väčšinou skupinou hmyzu menej známou a často ich možno kvôli ich nenápadnému sfarbeniu a malej veľkosti prehliadnuť.