Pôvodca choroby: Septoria apii, S. apii-graveolentis (huby)

Symptómy

Septorióza zeleru vytvára na lisoch podobné škvrny ako S. petroselini na petržlene. Škvrny sú spočiatku žlté, neskôr od stredu blednú a majú nápadný tmavší okraj. V strede škvŕn sa takisto tvoria drobné čierne bodky – špeciálne rozmnožovacie útvary huby. Listy zeleru však rýchlo usychajú a už z diaľky je nápadné ich bledé sfarbenie.

Vznik a vývoj choroby

Septoriózu zeleru môžu spôsobovať dve huby – Septoria apii a S. apii-graveolentis, ktoré sa odlišujú veľkosťou škvŕn. Pre priebeh choroby a spôsob ochrany nie je však pre záhradkárov až také podstatné určiť, ktorá z nich chorobu spôsobila. Preto postačuje iba správne určenie symptómov.

Septorióza je najdôležitejšia choroba zeleru, ktorá spôsobuje predčasné usychanie listov a tým nižšiu úrodu a kvalitu buliev. Zdrojom infekcie je osivo a rastlinné zvyšky z minulého roka. Šírenie septoriózy podporuje vlhké a daždivé počasie.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Žltnutie a usychanie listov môžu spôsobiť viaceré choroby alebo škodcovia, septorióza však na rozdiel od ostatných vytvára na listoch typické bledé škvrny s tmavými bodkami uprostred. Preto je potrebné usychajúci alebo žltnúci list prezrieť dôkladne a hľadať popísané škvrny, prípadne iné znaky typické pre iné choroby.

Preventívna ochrana

Z preventívnych opatrení je dôležité použitie zdravého osiva, striedanie plodín a dôkladné ničenie (zaoranie) pozberových zvyškov.

Chemická ochrana

Proti septorióze býva v oblastiach častého výskytu nutná chemická ochrana, ktorá sa vykonáva najneskôr pri zistení prvých príznakov a opakuje sa v intervaloch 7-14 dní, podľa priebehu počasia (obvykle postačujú 2-3 postreky).

Zelerová vňať sa často používa aj ako príchuť do jedál, preto treba z porastu vyčleniť časť, ktorá nebude chemicky ošetrená. Z postriekaných rastlín je totiž vňať zo zdravotného hľadiska nevhodná a nepoužiteľná.