Príčina choroby: teploty nižšie ako 5°C a mráz
Symptómy
Poškodenie ovocných stromov mrazom sa v čase kvitnutia prejavuje tak, že v priebehu niekoľkých hodín alebo v priebehu jednej mrazivej noci všetky kvety a puky, alebo ich prevažná časť zosklovatie, zvodnatie, postupne zhnedne a v najbližších dňoch zasychá. Na kvetoch (najmä čerešní) niekedy nemusia zhnednúť lupienky a poškodené sú iba tyčinky alebo piestik, ktorý zhnedne a kvet buď odumrie alebo ostáva sterilný.
Na kôre stromov a drevín vznikajú v zime pôsobením mrazu trhliny a praskliny, odumieranie konárov a letorastov (po odstránení kôry vidno zhnednuté pletivo), príp. mrazová rakovina – ohraničená po okrajoch kalusom. Niekedy pri rozsiahlom poškodení vznikajú plošné poškodenia kmeňa – tzv. mrazové dosky, ktoré sú viditeľné najmä po následnom opadnutí kôry.
Na iných rastlinách a na zelenine škody spôsobené mrazom spôsobujú praskanie stoniek, zmeny farby listov, deformácie a pľuzgiere, striebristosť listov, vymrznutie ozimných druhov (napr. cesnaku, ozimnej cibule), alebo následne po rozmrznutí vznikajú hniloby a rozpad pletiva na kašovitú a neskôr hnijúcu hmotu.
Poškodenie nízkymi teplotami má miernejší priebeh a je nenápadnejšie. Prejavuje sa najmä zaostávaním v raste, žltnutím alebo usychaním špičiek listov, stratou alebo sterilitou kvetných orgánov, morfologickými zmenami na listoch (deformácie, zmeny sfarbenia) a pod.
V pestovateľskej a záhradkárskej verejnosti je najznámejšie poškodenie mrazom, t.j. poškodenie teplotami nižšími ako 0°C. Škody spôsobené mrazom môžu v niektorých plodinách a v niektorých rokoch úplne zlikvidovať úrodu, čo je najtypickejšie pre skoro kvitnúce ovocné stromy (marhule, broskyne a čerešne). Po odkvitnutí sa citlivosť stromov na mráz výrazne znižuje. Naopak, najcitlivejšia fáza je obdobie kvitnutia, najmä ak pred mrazmi panuje pekné a teplé počasie, urýchľujúce nástup kvitnutia. Kvety a puky väčšiny ovocných druhov bývajú poškodené pri poklese teplôt na –2 až –3°C. Najcitlivejší je orech, ktorého jahňady poškodí už teplota –1°C.
Mrazové poškodenie drevín nastáva aj mimo obdobia kvitnutia, najmä pri skorých jesenných a neskorých jarných mrazoch a pri veľkom striedaní teplôt v zime (teplé slnečné dni s mrazivými nocami). Najcitlivejšie na mráz sú stromy a pletivá rastlín fyziologicky oslabené alebo trpiace inými chorobami. Pre stromy v zime sú kritické teploty pod –20°C, odumrieť môžu v závislosti od druhu, podmienok a lokality väčšinou pri poklese teplôt pod –28°C. Najcitlivejšie na hlboké zimné mrazy sú čerešne, broskyne a marhule, stredne vinič, menej slivkoviny a najmenej jablone, višne a orech kráľovský.
Nízke teploty poškodzujú rastliny najmä tak, že spomaľujú príjem živín a rastliny trpia ich nedostatkom.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Poškodenie kôry zimnými mrazmi si možno zameniť za choroby kmeňov stromov, podobne zamrznutie kvetov pri kôstkovinách si mnohí pestovatelia mýlia s moniliózou. Najjednoduchšou a najspoľahlivejšou rozlišovacou pomôckou je sledovanie teploty a vzniku symptómov. Ak sa symptómy objavia krátko po silnejších mrazoch (1-2 dni), jedná sa spoľahlivo o poškodenie mrazom alebo nízkymi teplotami. Pri chorobách kmeňa je priebeh vzniku symptómov zdĺhavejší (aj niekoľko rokov) a monilióza kvetov a letorastov kôstkovín vzniká pri vyšších, kladných teplotách a za daždivého počasia (nie krátko po mraze).
Preventívna ochrana
Poškodeniu mrazom možno čiastočne predchádzať vyrovnanou výživou a starostlivosťou o stromy počas vegetácie, čo priamo podporuje ich prirodzenú odolnosť nielen proti mrazu. Ochrana vo forme výberu vhodných polôh pre výsadbu (napr. vynechanie mrazových kotlín) a pestovaní odolných odrôd sa nie vždy dá uskutočniť. Proti poškodeniu kôry vplyvom striedajúcich sa teplôt v zime je možné natierať kmene stromov suspenziou haseného vápna na jeseň alebo pred očakávanými silnými mrazmi. Biely náter odráža svetelné lúče a zabraňuje tak prehrievaniu kôry počas zimných slnečných dní. Medzi záhradkármi je rozšírený nesprávny názor, že biely náter pôsobí aj proti škodcom, čo však nie je založené na pravde. Chrániť kmene je možné aj tzv. zatienením, čo sa dá dosiahnuť obalením kmeňa vhodným materiálom (čečinou, slamou, prútmi a pod.).
Proti jarným mrazom poškodzujúcim kvitnúce stromy patrí v záhradkách a aj vo veľkovýrobe k najúčinnejším opatreniam tzv. zadažďovanie (ojedinelo zadymovanie), ktoré však musí byť sústavné (aj cez noc), pokiaľ teploty nevystúpia nad -1 až 0°C. Prestávka pri teplotách nižších ako -3°C (meraná vo výške 0,5-1,5 m) v zasiahnutí stromu vodou nesmie byť menšia ako 5 minút. Pri zadažďovaní je najúčinnejšie postrekovanie pod vyšším tlakom – s menšími kvapkami.
Poškodené kmene resp. mrazové dosky na kmeňoch je potrebné hneď na jar ošetriť, pretože sú vstupnou bránou pre rôzne choroby a škodcov kmeňov. Poškodenú kôru je potrebné zoškrabať resp. vyrezať až do zdravého pletiva a odkryté časti zatrieť najlepšie štepárskym voskom, príp. zmesou latexu s pridaním fungicídu, čo je však z hygienického hľadiska možné urobiť len skoro na jar a na jeseň.