Pôvodca choroby: Pseudoperonospora cubensis (huba)
Symptómy
Pleseň napáda hlavne plne vyvinuté listy. Na ich vrchnej strane vznikajú žltozelené, olejovité škvrny ohraničené listovou žilnatinou. Na spodnej strane listu sa neskôr objavuje jemný, sivý a niekedy ťažko pozorovateľný povlak rozmnožovacích orgánov huby. Škvrny rýchlo zasiahnu celé listy, ktoré zožltnú a uschnú. Napadnuté rastliny síce dobre kvitnú, ale vytvárajú plody, ktoré pri veľkosti 1 – 2 cm zahnívajú. Pri pomalšom priebehu ochorenia plody ostávajú malé, mdlej chuti a strácajú trhovú hodnotu.
Vznik a vývoj choroby
Chorobu vyvoláva huba, ktorá sa do našich podmienok dostáva vzdušnou cestou zo štátov stredomorskej oblasti a šíri sa za teplého a daždivého počasia (v našich podmienkach neprezimuje). Pleseň je najnebezpečnejšou chorobou, ktorá každoročne decimuje úrodu uhoriek. Nástup choroby obvykle začína v prvej polovici júna.
Pleseň spôsobuje veľké škody aj na cukrových („žltých“) melónoch, melón vodový („dyňa“, resp. „červený melón“) je proti plesni relatívne odolný.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Pleseň sa najčastejšie zamieňa za bakteriálnu škvrnitosť, pri ktorej sú popísané spôsoby odlíšenia.
Preventívna ochrana
K preventívnym opatreniam patrí urýchlenie vývoja rastlín predpestovaním priesad, rastliny polievať ráno – podmokom, vyväzovanie uhoriek na vertikálne konštrukcie a neprehnojovanie dusíkom.
Pri veľmi vhodných podmienkach pre chorobu je nutná aj chemická ochrana, ktorá sa podobne ako pri plesni zemiakovej začína vykonávať podľa signalizácie. Spektrum a zásady používania prípravkov sú také isté ako proti plesni zemiakovej na rajčiaku. Treba dbať na dokonalé postriekanie celých rastlín a na dodržanie ochrannej doby prípravkov.
Úskalím chemickej ochrany býva ochranná doba prípravkov. Pleseň sa na uhorkách spravidla vyskytuje totiž v období ich zberu. Nakoľko je nakladačky potrebné oberať každý deň, prípadne raz za 2-3 dni, použitie chemických postrekov je takmer nemožné kvôli ochrannej dobe. Niektoré prípravky majú síce ochrannú dobu 3 dni, no z hľadiska odbúravania rezíduí je to diskutabilné. Táto dilema sa dá pre záhradkárov pomerne účinne riešiť obídením chemickej ochrany a zabezpečením vysokej úrody uhoriek ešte pred nástupom choroby: užitočné je uhorky predpestovať, hneď po vzídení optimálne hnojiť, polievať a hneď vyväzovať na vertikálnu konštrukciu. Neskôr, pri dostatočnej dĺžke výhonku je vhodné odstrániť najstaršie listy až do výšky 15-20 cm nad zemou. Výhonky však musia byť dostatočne dlhé, aby ich rast neobmedzila strata najnižšie položených listov. Týmto spôsobom sa výrazne obmedzí vlhkosť z pôdy a tým aj nástup a rýchlosť šírenia choroby. Ak sú uhorky vysadené na dostatočne veľkej ploche, záhradkár si z tohto porastu stihne obrať a zužitkovať dostatok plodov ešte pred zničením rastlín plesňou. Týmto spôsobom sa dá v záhradkách chemická ochrana obvykle úplne obísť a ušetria sa tak i nemalé finančné náklady na fungicídy. Navyše, dopestovaná produkcia bude zdravotne bezchybná aj pre deti, nebude obsahovať žiadne rezíduá fungicídov.