Pôvodca choroby: Phytophthora cactorum, P. cinnamoni (huby)

Symptómy

Symptómy choroby sa objavujú v mieste zrastu očka alebo vrúbľa s podpníkom. Na hladkej kôre sa hniloba prejavuje fialovou vodnatou škvrnou, na hrubších konároch a kmeňoch kôra praská a vytvárajú sa kalusové závaly. Na tenkých konároch sa tvoria koncentricky poklesnuté škvrny bez trhlín. Prvotné hniloby pletív sú na priereze tmavohnedé a nie sú ostro ohraničené od zdravého pletiva, počas vegetačného kľudu sa hranica medzi zdravým a napadnutým pletivom vyostruje. Huba napáda najskôr kôru, postupne vodivé pletivá a kambium, pričom stredný valec ostáva obyčajne zdravý. Rozrušenie cievnych zväzkov a nedostatok vody a živín spôsobujú blednutie listov, prípadne majú listy fialový nádych, stáčajú sa a predčasne opadávajú. Konáre alebo stromy s napadnutím kôry po celom obvode obvykle v priebehu jedného až dvoch rokov odumierajú.

Vznik a vývoj choroby

Huba prezimuje v pôde, z ktorej sa spóry pomocou dažďa dostávajú na kmene stromov. Vznik infekcie podporuje relatívne teplé a daždivé počasie a ťažšie pôdy. Napadnutie stromov podporuje aj fyziologický stres, zlá agrotechnika, citlivý podpník alebo odroda.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Krčková hniloba sa môže ľahko zameniť najmä za baktériovú spálu ružovitých. Podobajú sa najmä viacročné lézie spály a symptómy krčkovej hniloby na kmeni a starších konároch. Kvôli veľkej podobnosti sa bez špeciálnych laboratórnych testov často nezaobídu ani odborníci (najmä v mimovegetačnom období). Výbornou pomôckou počas vegetácie sú symptómy na ostatných častiach rastlín. Preto treba upriamiť pozornosť na kvety, mladšie konáriky a letorasty, kde treba hľadať príznaky spály (pozri spálu ružovitých). Ak sa na týchto častiach stromov príznaky spály netvoria ani pri daždivom počasí a typické symptómy krčkovej hniloby sú iba na kmeni (v mieste zrastu podpníka s vrúbľom), je pravdepodobné, že sa skutočne jedná o krčkovú hnilobu. V sporných a nejasných prípadoch treba vyhľadať pomoc odborníka.

Preventívna ochrana

Krčkovej hnilobe možno predchádzať používaním menej citlivých podpníkov a najmä očkovaním vo vyšších miestach podpníka, aspoň 0,5-0,7 m nad zemou. Toto opatrenie je zvlášť vhodné v miestach pravidelného výskytu choroby alebo na ťažkých pôdach. V ovocinárskej praxi je však zaužívané vrúbľovanie tesne nad povrchom pôdy, preto pri problémoch s touto chorobou si treba zadovážiť nové ovocné stromčeky s vyšším umiestnením vrúbľa. V prípade vzniku napadnutia na kmeni je možné použiť ochranné opatrenia popísané pri chorobách kmeňov ovocných stromov.