Pôvodcovia choroby: Fusarium solani pv. pisi, F. oxysporum pv. pisi, Pythium spp., Ascochyta spp., Aphanomyces spp., Rhizoctonia solani (huby)

Symptómy

Príznaky choroby sa môžu líšiť podľa prevažujúceho patogéna. Pri infekcii zo semena alebo z pôdy pri klíčení často dochádza k odumieraniu klíčkov. Typické symptómy sa začínajú zožltnutím spodných listov, postupne žltne celá rastlina, rastliny vädnú, zaostávajú v raste a nakoniec hnednú a usychajú. Pri fuzariózach sú cievne zväzky alebo korene niekedy ružovo sfarbené.

Vznik a vývoj choroby

Pôvodcovia choroby prežívajú v pôde a na rastlinných zvyškoch, prípadne na osive.  Choroba sa naplno prejavuje hlavne v júni a začiatkom júla, typické sú však ohniskové výskyty. Koreňová spála a vädnutie hrachu patrí v súčasnosti medzi najdôležitejšie choroby hrachu vo veľkovýrobe. V záhradkách je pri dobrom striedaní plodín význam choroby obvykle malý.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Žltnutie a farebné zmeny na listoch sa môžu zamieňať za rôzne choroby, najmä fyziologického a vírusového pôvodu. Pre koreňovú spálu je typický ohniskovitý výskyt a potrebné je hľadať aj hnednutie koreňov alebo stonky po vytrhnutí usychajúcich a hnednúcich rastlín.

Preventívna a chemická ochrana

V preventívnej ochrane je dôležité použitie zdravého osiva, znížiť podiel hrachu na pestovateľských plochách a pestovanie odolnejších odrôd. Pri výskyte choroby je v pestovaní hrachu na tom istom pozemku potrebné dodržať aspoň 6 ročný odstup. Morenie osiva má iba doplnkový charakter a znižuje riziko prenosu patogénov osivom.