Príčina choroby: komplex faktorov
Symptómy
Nedostatok svetla sa na okrasných rastlinách prejavuje žltnutím rastlín, predlžovaním internódií, príp. ich „vyťahovaním“ za svetlom. Pri silnom nedostatku svetla môžu listy opadávať, najmä v zime v súvislosti so striedaním teplôt.
Nadbytok svetla môže v letných mesiacoch poškodiť niektoré tieňomilné rastliny. Nadbytok svetla sa prejavuje takisto žltnutím listov, ktoré môžu postupne hnednúť a usychať. Na kaktusoch sa často objavujú červené škvrny.
Nízke teploty spôsobujú na rastlinách spomalenie rastu, zníženie odolnosti proti chorobám. Všeobecne sa poškodenia nízkymi teplotami, mrazom a deficitom živín podobajú na poškodenie úžitkových rastlín, ktoré je popísané v kapitole o nešpecifických chorobách rastlín.
Nevhodné vlhkostné pomery môžu okrem žltnutia a opadávania listov spôsobiť aj odumieranie koreňového systému, odumretie rastového vrcholu, zaostávanie v raste, často aj úplné vyhynutie rastliny. Vlhkostné pomery a zavlažovanie je v prípade okrasných rastlín veľmi citlivá záležitosť. Typickým príkladom sú pelargónie, ktorým škodí aj nedostatočná, aj nadmerná závlaha. Pri konkrétnom druhu je preto veľmi podstatné naštudovanie vlhkostných pomerov, ktoré vyžaduje.
Vlhkosť je v prípade izbových rastlín dôležitá aj pre ovzdušie. Vo vykurovacej sezóne v bytoch výrazne klesá vlhkosť vzduchu, ktorá v súčinnosti s nedostatkom svetla vyvoláva okrajové nekrózy, príp. žltnutie a usychanie celých listov, začínajúce od ich okraja. Nadbytočná vlhkosť vzduchu s nadmernou závlahou v prípade niektorých druhov naopak vedie k praskaniu stoniek, príp. k vzniku tzv. intumescencií, čo sú zdurené miesta na pokožke stoniek, príp. listov. Typickým príkladom je napr. fyziologická korkovitosť na listoch muškátu. Tieto symptómy vznikajú najmä v prehustených, zatienených a zle vetraných porastoch, resp. rastlinách.
Veľmi často dochádza k poškodeniu okrasných rastlín nevhodnou závlahovou vodou. Najčastejšie tento problém vzniká pri izbových rastlinách zalievaných pitnou vodou, obsahujúcou chlór. Mnohé druhy sú totiž na chlór veľmi citlivé a reagujú žltnutím listov, príp. ich opadávaním.
Vznik a vývoj choroby
Fyziologické choroby okrasných rastlín sú zapríčinené faktom, že u nás nie sú pôvodnými druhmi a sú pestované v podmienkach, ktoré sa často líšia od miesta ich pôvodu. Najčastejšími príčinami fyziologických chorôb sú nevyhovujúce vlhkostné, tepelné a svetelné pomery, ktoré sú v prípade izbových rastlín najvýraznejšie v zimnom období.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Fyziologické choroby sa podobajú nielen vzájomne, ale aj s vírusovými chorobami. Preto okrem vizuálneho porovnávania symptómov s obrázkami je potrebné skúmať nároky jednotlivých druhov a posúdiť aj podmienky, v ktorých k prejavu symptómov došlo, pretože napr. žltnutie a opadávanie listov môže mať viacero príčin.
Preventívna ochrana
Jedinou účinnou ochranou je vytvorenie takých podmienok, ktoré čo najviac vyhovujú nárokom konkrétneho druhu. Na to je však potrebné dôkladné naštudovanie si podmienok pestovania vopred, nie až po prejavení sa symptómov. Na špecifické podmienky je potrebné myslieť už pri nákupe resp. pred zaobstaraním si konkrétnych druhov okrasných rastlín, pretože mnohé podmienky prostredia sa napr. v bytových podmienkach nedajú vytvoriť.
Nedostatok svetla sa dá v prípade stále zelených druhov (pestovaných v skleníkoch alebo v bytoch) korigovať prisvetľovaním špeciálnymi svietidlami (s vyhovujúcou vlnovou dĺžkou svetla), čo je však rentabilné iba pri pestovaní rastlín vo väčšom meradle. V bytoch je vhodnou ochranou premiestnenie rastlín bližšie k oknu, príp. do miestnosti, ktorá je svetlejšia. Nadbytok svetla sa v prípade tieňomilných rastlín dá naopak v letných mesiacoch korigovať pestovaním v zatienených miestach, skorším a optimálnym obdobím sejby. V prípade bytových rastlín napr. premiestnením do tmavších miestností, príp. umiestnením do tmavšieho kúta.
Tepelné a vlhkostné pomery je možno najúčinnejšie regulovať okrem bytových podmienok v skleníkoch a fóliovníkoch, dôslednou kombináciou vetrania, vykurovania, závlahy a iných systémov regulácie. V prípade zavlažovania izbových rastlín je najmä v prípade druhov citlivých na chlór potrebné pitnú vodu nechať niekoľko dní „odstáť“ v otvorenej nádobe, aby sa väčšia časť chlóru odparila. Výdatnosť a frekvenciu závlahy je potrebné upraviť podľa nárokov jednotlivých druhov.
Ochrana proti nízkym teplotám, mrazom a nedostatku živín je popísaná v kapitole o nešpecifických chorobách a škodcoch. V prípade minerálnej výživy okrasných rastlín, najmä črepníkových a izbových druhov, je vhodné zakúpiť hotový pestovateľský substrát a špeciálne hnojivá určené na konkrétne skupiny druhov. Požiadavky viacerých druhov sú totiž špecifické, čomu je prispôsobené aj zloženie substrátov a špeciálnych viaczložkových hnojív.
Váš košík je prázdny.