Príčina choroby: nedostatok vápnika (Ca) v pôde alebo v rastlinných pletivách

Symptómy

Nedostatok vápnika sa na jablkách  prejavuje na povrchu plodov v podobe mierne vpadnutých okrúhlych škvŕn, v priemere 2 – 3 mm veľkých (tzv. horká škvrnitosť jabĺk). Škvrny sú roztrúsené najmä na vrchnej strane plodov a často iba na jednej strane. Sfarbenie škvŕn je spravidla hnedé, prípadne iné, v závislosti od farby plodu. Poškodené pletivá sú hubovitej konzistencie a majú horkú chuť. Škvrny sa môžu objaviť ešte na strome, častejšie však približne 4 – 6 týždňov po zbere.

Apikálna hniloba postihuje plodovú zeleninu (najmä rajčiaky a papriku) v dvoch typoch. Prvý typ sa prejavuje obvykle na mladých, často ešte nevyvinutých plodoch. Nekróza začína z malej, tmavej škvrny na apikálnej (koncovej) časti plodu. Postupom času sa škvrna zväčšuje, tmavne a mierne sa prepadáva. Postihnutý plod je tvrdý a suchý. Druhý typ hniloby sa na vrchnej strane plodu prejavuje tvorbou sivých, obvykle plochých, mokvavých škvŕn s kašovitou konzistenciou pletiva. Tieto škvrny sa na rozdiel od prvého typu vytvárajú predovšetkým na starších, dozrievajúcich plodoch.

Vznik a vývoj choroby

Horká škvrnitosť a apikálna hniloba sú fyziologické choroby, ktoré majú viacero príčin (nedostatok pôdnej vlahy v súčinnosti s vysokou teplotou a nízkou vzdušnou vlhkosťou, prebytok dusíka, deficit draslíka), ale dôležitým je najmä nedostatok vápnika v plodoch. Apikálnou hnilobou bývajú poškodené plody, ktoré prichádzajú do styku s pôdou, alebo dlho ležia apikálnou časťou plodu na zemi. Neskôr do takýchto plodov môže prenikať sekundárna hnilobná mikroflóra. Choroba sa prejavuje obvykle v skleníkoch a v južných oblastiach a najmä v rokoch so suchým a horúcim počasím, pri nedostatočnej závlahe.

Horká škvrnitosť jabĺk sa vyskytuje najmä na veľkých a nedozretých plodoch, na plodoch vyrastených na mladých, slabo rodiacich alebo silno zrezaných stromoch, a tiež na plodoch obratých z vrchnej časti koruny. V skladoch a pivniciach prejav choroby podporuje vyššia teplota a nižšia vlhkosť.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Apikálna hniloba sa na rajčiakoch môže zmýliť najmä s alternáriovou škvrnitosťou, ktorá sa však prejavuje tmavými, takmer čiernymi škvrnami s tmavým povlakom sporulácie huby (nie je vylúčený aj sekundárny výskyt alternárií na plodoch postihnutých primárne apikálnou hnilobou). Alternáriová škvrnitosť však začína na plodoch väčšinou na opačnej strane – pri stopke, prípadne v mieste mechanického poškodenia plodu (pozri alternáriovú škvrnitosť rajčiaka).

Apikálna hniloba sa na paprike môže zameniť za suchú škvrnitosť plodov. Obidve fyziologické choroby sa dajú odlíšiť nepriamo, podľa porovnania podmienok pri ktorých sa vyskytujú (porovnaj podmienky rozvoja chorôb). Pomôckou môže byť aj fakt, že paprika je na začiatku vegetácie citlivejšia na suchú škvrnitosť ako na apikálnu hnilobu.

Horká škvrnitosť jabĺk sa môže ľahko zameniť za jonatánovú škvrnitosť, ktorá však napáda iba niektoré citlivé odrody príbuzné odrode Jonathan. Horká škvrnitosť je odlišná na základe horkej chuti, hlbšieho zasahovania nekrózy do dužiny plodu a menej tmavým sfarbením v škvrnách, ako v prípade jonatánovej škvrnitosti.

Preventívna a biologická ochrana

Preventívna ochrana     proti apikálnej hnilobe počas vegetácie spočíva v úprave vodného režimu a vo vyrovnanej výžive. Pri vysokých teplotách je v skleníkoch nutné pravidelne a vo zvýšenej miere vetraním znižovať teplotu.

Ochrana jabĺk spočíva v komplexe opatrení, medzi ktorými zaujíma popredné miesto vyvážené a nízke hnojenie dusíkatými a draselnými hnojivami, najmä na ľahkých a humóznych pôdach. Choroba je teda do určitej miery daná pôdnymi podmienkami a  náchylnosťou odrôd. Preto sa do podmienok so silným výskytom a s vysokou zásobou draslíka v pôde neodporúča použitie náchylných odrôd (Coxova reneta, Dukát, Šampion, Clivia, James Grieve, Rubín, Melrose a pod.).

Pri odrodách, na ktorých sa choroba vyskytuje často, je vhodné zimný hlboký rez obmedziť a správnym rezom upraviť rovnováhu medzi rastom a rodivosťou. Stromy je potrebné optimálne zavlažovať, prípadne náchylné odrody ošetriť opakovane hnojivami s obsahom vápnika. Ošetrenie musí byť vykonané min. 4-5 krát v 14 – 20 dňových intervaloch, približne od polovice júla. Jablká je potrebné zberať v optimálnom termíne zrelosti.