Symptómy

Vošky vo všeobecnosti spôsobujú na listoch ovocných stromov ich skrúcanie, chradnutie a usychanie. Listy ani výhonky napadnuté voškou jabloňovou však nemenia farbu a zostávajú zelené.

Vznik a vývoj poškodenia

Voška jabloňová napáda a najväčšie škody spôsobuje na viacerých rastlinách z čeľade ružovitých, najmä jabloni, hruške, hlohu, mišpuli a pod.. Prezimuje v podobe čiernych vajíčok na mladých konárikoch jabloní. Na jar sa liahnu larvy, ktoré sa vyvíjajú na dospelé živorodé samičky, tzv. zakladateľky, ktoré sú základom pre ďalšie generácie. Generácií môže byť počas vegetácie 11 až 13. Voška jabloňová je jedným z hospodársky významným druhov vošiek, ktoré škodia na jadrovinách. Z ostatných druhov vošiek škodiacich na jadrovinách možno uviesť vošku skorocelovú, pri napadnutí ktorou sa však listy sfarbujú do červena.

Možnosti zámeny s inými škodcami

Príčinou skrúcania listov môže byť viacero faktorov (napr. neskoré jarné mrazy) alebo hubové choroby. Ak sa však na listoch a koncoch letorastov nachádzajú vošky, diagnóza je jednoznačná. Určiť o ktorý konkrétny druh vošky ide nie je z hľadiska ochranných opatrení pre záhradkárov dôležité. Keď sa však jedná o vošku jabloňovú, možno na napadnutých listoch pozorovať trávovozelené vošky s čiernymi sifunkulami (výrastkami na konci tela) a chvostíkom. Kolónie vošky jabloňovej je možné pozorovať najmä na koncoch letorastov a výhonkov.

Preventívna ochrana

Počas zimného rezu je potrebné odstraňovať odrezané konáriky, na ktorých sa môžu nachádzať prezimujúce vajíčka.

Chemická ochrana

Základným ochranným opatrením je predjarný postrek prípravkami s obsahom oleja. Ak sa vošky v čase vegetácie vyskytujú iba na ojedinelých konárikoch, väčší strom je poškodenie schopný vykompenzovať. V prípade silného výskytu je nutné aplikovať insekticídny postrek, ktorý je zvyčajne potrebné po určitom čase (cca 14 dní, podľa konkrétnej situácie) zopakovať.