Pôvodca choroby: Peronospora arborescens (huba)

Symptómy

Pleseň sa môže prejavovať dvomi odlišnými typmi ochorenia. Pri systemickom napadnutí mladých rastlín sú rastliny zakrpatené a deformované. Na vrchnej strane listov sa tvoria chlorotické škvrny a na spodnej strane listov sa v hraniciach škvŕn tvorí hustý sivý povlak. Infekcia sa spravidla šíri od základu listu k jeho vrcholu. Napadnuté listy sú oproti zdravým nápadne zhrubnuté, skučeravené, krehké a ich okraje sa stáčajú smerom nadol. Pre rozvinutú pleseň je typické „hákovité“ ohýbanie stoniek pod makovicami (v tvare písmena „S“). Napadnuté makovice sú pokryté sivastým mycéliom a semená sú úplne znehodnotené.

Priebeh lokálnych, sekundárnych infekcií býva pre rastliny menej škodlivý. Na listoch sa tvoria ostro ohraničené, žltkasté škvrny, ktoré postupne hnednú a nekrotizujú. Huba len veľmi slabo sporuluje na spodnej strane listov a jemný sivý povlak je viditeľný iba pri vlhkom počasí.

Vznik a vývoj choroby

Huba P. arborescens prezimuje v endosperme napadnutého osiva a na rastlinných zvyškoch. Škodlivosť choroby je variabilná, závisí najmä od výskytu a počtu primárnych systemických infekcií. Čím častejšie sa na danej parcele pestuje mak, tým vyšší je výskyt primárnych – systemických infekcií. V prípade vysokého výskytu plesne sú známe aj prípady úplného zničenia porastov.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Symptómy sekundárnych infekcií sa kvôli slabo viditeľnej sporulácii na spodnej strane listov často mýlia so symptómami helmintosporiózy. Podobne systemické infekcie sú často omylom považované za skorý výskyt helmintosporiózy. Preto okrem dôkladného naštudovania si symptómov (pre pleseň je typický sivastý povlak na spodnej strane listov) treba dobre porovnať aj priložené obrázky. Napadnutie makovíc je veľmi podobné, preto pri plesni treba hľadať sporuláciu na spodnej strane listov a hákovité ohýbanie stoniek pod makovicami. Ak sa tieto symptómy nevyskytujú a na rastlinách sú symptómy helmintosporiózy, je pravdepodobné, že infekciu makovíc vyvolali pôvodcovia helmintosporiózy.

Preventívna a biologická ochrana

Z agrotechnických opatrení je dôležité použitie zdravého osiva z uznaných množiteľských porastov, pestovanie maku na tom istom pozemku až po 3 – 4 rokoch, včasné vyjednotenie vzídených rastlín a rozrušenie pôdneho prísušku. Vysoký výskyt systemických (neliečiteľných) infekcií býva častý na lokalitách s častým pestovaním maku. Je potrebné vyhýbať sa pestovaniu maku vo vlhkých lokalitách a v hustom spone. Priebeh a škodlivosť infekcií ovplyvňuje aj správna výživa rastlín. Vyššie dávky fosforu znižujú škodlivosť plesne a naopak vysoké a jednostranné dávky dusíka zvyšujú vnímavosť rastlín a celkovú škodlivosť primárnych a sekundárnych infekcií