Symptómy

Príznakom napadnutia hryzcom vodným sú obhryzené korene ovocných, listnatých a ihličnatých stromov. Korene stromov sú často obhlodané do takej miery, že stromy odumierajú a je ich možné bez námahy vytiahnuť zo zeme, alebo sa kývajú. Na koreňoch sú badateľné stopy po páre hlodavých zubov. Poškodené nebývajú len korene stromov, ale aj korene ruží, kríkov a okrasných rastlín. Koreňová zelenina, kapusta, zemiaky, kukurica a vinič tiež patria k obľúbeným rastlinám hryzca vodného.

Vznik a vývoj poškodenia

Podobné škody môže spôsobovať aj hraboš poľný (Microtus arvalis). Hryzec vodný je 12 až 22 cm dlhý hlodavec. Farba srsti je väčšinou sivohnedá. Veľmi často dochádza k jeho premnoženiu a v takých prípadoch nie je výnimočné, že sa na ploche 1 ha nachádza až 1000 jedincov. Hryzec vodný vie veľmi dobre plávať (tzv. “vodný typ“), preto sa často vyskytuje v záhradkách a na plochách blízko vodných zdrojov, napr. potokov, kde  si  vyhrabáva systém chodieb. „Suchozemský typ“ osídľuje najmä trávnaté plochy, parky, záhrady a ovocné sady. Hryzce sú samotárske živočíchy. Potravu vyhľadávajú aj v zime, pretože sa neukladajú na zimný spánok.

Možnosti zámeny s inými škodcami

Spôsobené škody sú podobné poškodeniam iných hlodavcov. Kôpky zeme pri vyhrabávaní nory sú podobné krtincom, avšak vchod do nory hryzca je šikmý, na rozdiel od krta, ktorý sa zahrabáva do zeme kolmo.

Preventívna a biologická ochrana

Preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj podpora prirodzených nepriateľov (mačiek, dravých vtákov), je potrebné doplniť priamym bojom, napr. pomocou pascí. Účinná je aj mechanická ochrana koreňov novo zasadených stromov a kríkov pomocou pletiva s malými očkami, do ktorého sa pri výsadbe korene obalia. Hryzca vodného je možné odpudiť napríklad aj pomocou zvyškov z rýb, ktoré je potrebné zakopať v mieste výskytu.

Chemická ochrana

Všeobecne sú na ochranu proti hlodavcom určené rodenticídy, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina obsahuje účinnú látku oxid zinočnatý, ktorý sa v žalúdku hlodavcov mení nejedovatý fosforovodík. Druhá skupina účinných látok zabraňuje zrážaniu krvi – tzv. antikoagulanty. Rodenticídy sú návnadové prípravky, ktoré sa vkladajú do nôr a je potrebné zaobchádzať s nimi nanajvýš opatrne. Zvlášť v záhradkách existuje riziko požierania otrávených návnad domácimi zvieratami, preto ich treba dôkladne zapraviť do nôr. Účinnosť rodenticídov však nemusí dosiahnuť očakávané výsledky, nakoľko sa hryzec do nory s otrávenou návnadou nemusí vrátiť, alebo návnadu nezoberie.